...
Päty krvavých skalných útesov
halia očká záclon saponátu z peny
Myšlienky vetrom rozkmásané
- chuchvalce mrakov ich odnášajú
na všetky strany
Pohľadom vzdialený horizont
kam prsty nedočiahnu, čo rašia mi z paží
- tú čiaru navždy v bezpečí pred dotykom
dnes hľadám
Tam niekde sú brány
krajiny tvojich prianí
kde v suchom piesku prázdnych pláží
váľajú sa opustené priehrštia
mnohých veľkých nesplnených snov
Stále po nich bažíš?
(...)
Po jednom z večných
tvojich kamsi útekov a navždy (?)
- v ďalšom nikdy - nenájdem už zmysel
tých večne prázdnych slov
zaspávam hladný